RENESANCIA DREVNÝCH STROPOV

Stropy sú neoddeliteľnou súčasťou každého interiéru. V porovnaní s rozmanitosťou riešení podláh či stien však po dizajnovej stránke často zaostávajú. Pokiaľ ide o strop, väčšinou sa uspokojíme s jednoduchou bielou plochou, ktorej jedinou ozdobou je luster. No nemusí to tak byť...

Príčinou, prečo sú dnes stropy v našich domoch také jednoduché, rozhodne nie je absencia iných možností. V historických stavbách sa stretávame s rôznymi variáciami stropných konštrukcií, počnúc klasickými kamennými klenbami až po pestrú paletu drvených stropných konštrukcií. Spoločným znakom týchto riešení je vysoká svetlá výška miestnosti. Práve postupné znižovanie stropov so sebou prinieslo potrebu ich odľahčenia a zosvetlenia, aby priestor nepôsobil stiesnene.

VYSOKÝ STROP – VIAC PRIESTORU PRE KREATIVITU

K zníženiu stropu z vyše 4 metrov na dnešných 2,5 metra, došlo z praktických dôvodov. Miestnosti s menším objemom sa ľahšie sa vykúria a nižšie podlažia znamenajú aj celkovú úsporu materiálu na stavbu. Súčasný trend Lofty – vysokých otvorených priestorov a spájania podlaží cez galérie, však opäť posunul strop do väčšej výšky a vytvoril tak priestor pre jeho kreatívnejšie dizajnové stvárnenie.

KONŠTRUKČNÉ RIEŠENIE STROPOV

Po technickej stránke rozlišujeme rôzne typy stropných konštrukcií. Vďaka svojej malej hrúbke a vysokej nosnosti sú veľmi populárne najmä monolitické železobetónové stropy. Tam, kde ma vyššiu prioritu rýchly proces stavby, sa zasa využívajú skladané stropy. Tie sú dnes súčasťou prakticky každého komplexného stavebného systému, či už ide o panely zo železobetónu, ľahčeného pórobetónu alebo keramické stropné dielce. Spolu s ľahkými drevenými konštrukciami zaznamenávame aj návrat drevených stropných konštrukcií, či už v podobe priznaných trámov, alebo drevných obkladov.

ŠPECIFIKÁ DREVENÝCH STROPOV

 Oproti betónovým alebo keramických konštrukciám patrí k výhodám drevných stropov ich malá hmotnosť a zároveň veľká pevnosť a pružnosť, ktorá zaručuje vysokú únosnosť týchto konštrukcií. V prospech tohto riešenia hovorí ja dobrá dostupnosť dreva ako dokonale ekologického a obnoviteľného zdroja. Drevo sa navyše veľmi ľahko spracováva a umožňuje rýchlu montáž. Konštrukcie z dreva umožňujú veľmi flexibilne reagovať na akýkoľvek tvar a pôdorysné riešenie budovy. Drevo má tiež dobré tepelnotechnické a akustické vlastnosti. Na druhej strane, k nevýhodám dreva patrí jeho nízka odolnosť voči vlhkosti a škodcom ako je drevokazný hmyz, huby či hniloba. Z tohto dôvodu je potrebné drevo ošetrovať špeciálnymi prípravkami. Bez dodatočných úprav má aj pomerne malú odolnosť voči ohňu. Drevo ako organický materiál má tendenciu reagovať na vlhkosť vzduchu – napučať, zmršťovať sa, praskať a krútiť sa. Prírodný masív je preto v súčasnom staviteľstve často nahrádzaný technologicky upravovaným drevom. Vlastnosti dreva je možné v mnohých ohľadoch zlepšiť tepelným spracovaním dreva horúcou parou, lepením či spájaním pod tlakom. Takýmto spôsobom sa zvyšuje pevnosť, tvarová stálosť , ale i celková odolnosť dreva voči rôznym vplyvom. V prípade stropných konštrukcií sa tak značne zväčšuje aj rozpätie lepených nosníkov.

TYPY DREVENÝCH STROPOV

Medzi tradičné drevné stropné konštrukcie patrili ťažké povalové stropy, trámové stropy alebo neskôr aj kazetové a fošňové stropy, ktoré dosahujú vysokú pevnosť pri menšej spotrebe materiálu. Medzi najnovšie typy drevných stropov patria napríklad škatuľové stropy tvorené prefabrikovanými tvarovkami s dutým prierezom. Nosníky z masívu sú dnes často nahrádzané lepenými nosníkmi, alebo nosníkmi zloženého prierezu, často v kombinácii s aglomerovanými materiálmi, ako sú rôzne typy drevotriesky. V moderných konštrukciách sa často kombinuje drevo s kovom alebo aj s betónom.

Z HISTÓRIE DREVENÝCH STROPOV

Prvé stropy boli z guľatiny ukladanej tesne vedľa seba. Zo strany povaly sa na nich vrstvila slama a blato, aby sa strop tepelne izoloval a o niečo lepšie odolával požiaru. Takýmto stropom sa hovorí lepenicové. Neskôr sa guľatina začala otesávať, najprv iba z dvoch strán, aby styčné plochy lepšie tesnili. Vznikli tak povalové stropy. V 19. storočí sa začali objavovať prvé trámové stropy, ktoré už boli odľahčené tým, že boli prekryté doskami. Drevené stropy sa natierali dobytčou krvou, do ktorej sa niekedy pridávalo korenie ako ochrana proti drevokazným škodcom a ocot pre lepší prienik do dreva. Aby bolo v miestnosti viac svetla, pole medzi trámami sa omietalo na bielo vápnom ako steny alebo sa aj maľovali ornamenty alebo náboženské výjavy. Novšie stavby mali pod drevenými trámami aj rovný podhľad z dosiek, rákosových rohoží a omietky. Tým sa znížila horľavosť stropu a zároveň sa zmenšila svetlá výška miestnosti a miestnosť bola teplejšia a čistejšia.

AUTOR: PG
FOTO: Archív redakcie