Ako na ročné zúčtovanie

Náklady za vodu, energie a správu spoločných priestorov sú pri každom bytovom dome odlišné. Pri ročnom vyúčtovaní je taktiež možné zistiť, či je výška zálohového predpisu adekvátna. Ročné vyúčtovanie, ktoré poskytuje ucelený obraz o správe bytového domu, je správca povinný vypracovať a predložiť najneskôr do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Vlastníci bytov sa tak môžu dozvedieť výšku reálnych nákladov za teplo, vodu, plyn či rôzne služby spojené s prevádzkou a správou ich bytového domu a porovnať ich s pravidelnými zálohovými mesačnými platbami. V prípade nezrovnalostí má každý vlastník právo na reklamáciu ročného vyúčtovania.

 

 

Čo obsahuje ročné vyúčtovanie

 

Ročné vyúčtovanie nákladov sumarizuje reálne náklady spojené s prevádzkou domu, bytu alebo nebytového priestoru, úhrady za všetky služby, ktoré súvisia s užívaním bytov a nebytových priestorov, príspevky do fondu opráv a poplatky za správu. Vo vyúčtovaní musí zároveň správca predložiť správu o jeho činnosti súvisiacej s domom za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení, o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. 

 

 

„Konkrétne údaje, ktoré má vyúčtovanie obsahovať, určuje Zákon o vlastníctve bytov, pričom spôsob zaznamenania spotreby tepla zasa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Konkrétnu podobu vyúčtovania zákon nedefinuje, preto každý správca predkladá vyúčtovanie v inej forme,“ uviedol Branislav Tresa, odborník na správu bytov zo spoločnosti SOMAT Group. Čo by však malo platiť pre všetkých správcov je, aby dodané vyúčtovanie bolo prehľadné a zrozumiteľné. Dokument vyúčtovania by mal pri každej službe, ktorá sa dá merať, uvádzať výšku zaplatenej zálohy a reálnej spotreby za dom aj konkrétny byt. Ďalšie služby, ktoré boli zabezpečené pre vlastníkov a používateľov bytov, by mali byť vyčíslené a zdokumentované na základe faktúr od dodávateľov jednotlivých služieb. Rozdiel medzi zálohou a skutočnou spotrebou určuje výšku nedoplatku alebo preplatku. Viaceré služby súvisiace s prevádzkou a správou celého domu sa následne rozpočítavajú na jednotlivé byty podľa zákonom určených, alebo na schôdzi vlastníkov dohodnutých kľúčov, napríklad podľa počtu bytov, ich výmery alebo počtu osôb žijúcich v jednotlivých bytoch. 

 

 

Ročné vyúčtovanie by malo obsahovať aj prehľad tvorby a čerpania fondu opráv. Pokiaľ vznikne vo fonde preplatok, respektíve kladný rozdiel medzi príspevkami a čerpaním, podľa zákona sa nevracia, ale automaticky presúva do ďalšieho roka. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. „V prípade, ak byt disponuje balkónom, lodžiou alebo terasou, do veľkosti spoluvlastníckeho podielu sa zarátava aj 25 % z plochy týchto priestorov. Dôvod je ten, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa vykonávajú platby aj na ich opravy,“ upresnil Branislav Tresa.

 

Ďalšou položkou v dokumente vyúčtovania je aj celková suma poplatkov za správu. Tieto bývajú dohodnuté v zmluve so správcom zväčša ako pevná mesačná suma za byt alebo nebytový priestor. Poplatok alebo odmena za správu by mala kryť pomernú časť nákladov správcu na zabezpečenie ďalšieho servisu pre dom v súvislosti so správou. Ide hlavne o ekonomický a administratívny servis, technickú evidenciu, správu dokumentácie k domu, prípadne iné zmluvne dohodnuté služby. 

 

 

Reklamácia vyúčtovania

Pokiaľ majú majitelia bytov výhrady k jednotlivým položkám vyúčtovania, môžu sa obrátiť na správcu. Pri pochybnostiach si taktiež môžu porovnať výšku platieb s predchádzajúcim rokom, prípadne so susedmi. „Výšku zálohových platieb pre byty určuje správca spravidla podľa predchádzajúceho roka. Pokiaľ v domácnosti nedôjde k výraznejším zmenám, akou je napríklad zmena počtu osôb žijúcich v byte, nemalo by dochádzať k výrazným preplatkom či nedoplatkom. Ich výšku môžu samozrejme ovplyvniť aj výraznejšie zmeny cien energií alebo služieb. Na tie by mal správca včas upozorniť, prípadne navrhnúť úpravu výšky zálohy,“ doplnil Branislav Tresa.

 

 

Pokiaľ vlastník bytu nájde v ročnom vyúčtovaní nezrovnalosti, môže ho reklamovať v lehote uvedenej v zmluve o výkone správy alebo zmluve o spoločenstve (spravidla to býva 30 dní). Reklamáciu neskorého termínu dodania vyúčtovania alebo neúplnosti 

informácií je možné podať na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá preskúma, či vyúčtovanie obsahuje všetko čo má. S reklamáciou v súvislosti s dodávkami tepla a vody je možné sa obrátiť na Štátnu energetickú inšpekciu. Pokiaľ uzná oprávnenosť reklamácie, môže nariadiť správcovi opravu vyúčtovania a v niektorých prípadoch aj udeliť pokutu za nedodržanie zákona.

 

(AM) 15.5.2014

Zdroj: TS SOMAT Group