"Premýšľam o architektúre celý čas. To je problém, ale ja budem vždy takáto. Je to môj sen."
Slovenské stavebníctvo na prahu oživenia: Príležitosti a výzvy do roku 2025
S T A V E B N I C T V O / KONFERENCIE
Slovenské stavebníctvo, po rokoch dynamického rastu, čelí v súčasnosti výzvam, ktoré sú odrazom globálnych ekonomických trendov, vysokých nákladov na materiály a nedostatku pracovných síl. Napriek tomu sa otvárajú nové príležitosti, ktoré by mohli sektor nasmerovať na pozitívnu trajektóriu. Čo teda môžeme očakávať v najbližších rokoch?
Výhľady na rok 2025: Príležitosť v investíciách z EÚ
Aj keď stavebné spoločnosti predpovedajú pre rok 2025 pokles tržieb o 0,6 %, odborníci vidia výrazné oživenie sektora v horizonte niekoľkých rokov. Dôvodom je najmä očakávaný nárast verejných investícií, ktoré Slovensko získa prostredníctvom fondov EÚ. Tieto investície sa zameriavajú na dopravnú infraštruktúru, modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic a obnovu verejných priestorov. Len Program Slovensko 2021 – 2027 počíta s investíciami vo výške až 12,6 miliardy eur. Tieto projekty by mohli priniesť potrebný impulz pre rast stavebného sektora, ktorý už niekoľko rokov čelí stagnácii.
Veľké infrastrukturné projekty ako modernizácia diaľnic D1 či výstavba železničných úsekov, ktoré sa pomaly dostávajú do realizácie, sú príležitosťami, ktoré slovenské stavebné firmy potrebujú na to, aby sa vymanili zo stagnácie. Podobne aj nové projekty zamerané na ekologické riešenia, inteligentné mestá a regionálnu infraštruktúru by mali priniesť ďalšie zákazky a zároveň prispieť k celkovému zlepšeniu infraštruktúry na Slovensku
Kľúčové výzvy: Zlepšenie prípravy a administratívy
Slovenské stavebníctvo však stále čelí aj vážnym problémom, ktoré bránia jeho rozvoju. Dlhodobo sa ukazuje, že najväčšou prekážkou je neefektívna príprava projektov. Problémy so získavaním stavebných povolení, zložité administratívne procesy a slabá koordinácia medzi štátnymi inštitúciami a investormi sa podieľajú na zbytočných oneskoreniach, ktoré predlžujú realizáciu kľúčových infraštruktúrnych projektov.
Tento problém ilustruje aj aktuálna situácia pri výstavbe diaľnic, kde sa niekoľko projektov, ako je úsek D1 Turany-Hubová, odkladá už niekoľko rokov. Často sa totiž stáva, že administratívne procesy a byrokracia spomaľujú samotný výber zhotoviteľov a samotnú realizáciu. Tento stav sa, bohužiaľ, dotýka aj mnohých ďalších oblastí, vrátane modernizácie železníc či výstavby nových priemyselných zón.
„Je nevyhnutné zlepšiť prípravu projektov a zjednodušiť administratívne procedúry. Ak budeme mať pripravené kvalitné projekty, môžeme očakávať rýchlejší rozvoj stavebného sektora,“ hovorí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Tento názor zdieľa aj Filip Macháček, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorý verí, že zrýchlenie prípravy projektov sa odzrkadlí aj na zvýšenom objeme stavebných prác už v roku 2025.
Perspektíva rastu v zahraničí: Slovenské firmy sú konkurencieschopné
Zaujímavým fenoménom je, že slovenské stavebné spoločnosti, ktoré expandujú na zahraničné trhy, zaznamenali rast produkcie o 10,7 %. Mnohé z nich sa zameriavajú na veľké dopravné a infraštruktúrne projekty v susedných krajinách, kde nachádzajú lepšie podmienky a širší dopyt. Tento trend naznačuje, že slovenské firmy sú konkurencieschopné na medzinárodnej úrovni a môžu využívať svoje odborné kapacity mimo domáceho trhu.
Rozšírenie slovenských firiem na zahraničné trhy môže priniesť nielen finančné prostriedky, ale aj nové skúsenosti a technológie, ktoré následne môžu byť aplikované aj v slovenských projektoch. Týmto spôsobom slovenské firmy nielenže zabezpečujú pracovné miesta doma, ale zároveň sa podieľajú na výstavbe v krajinách, ktoré majú väčšie možnosti financovania a lepšie pripravené projekty.
Smerovanie k udržateľnej výstavbe a kvalitnej infraštruktúre
Stavebníctvo na Slovensku sa zároveň nevyhnutne musí zamerať na ekologickú udržateľnosť. V súvislosti s klimatickými zmenami a novými ekologickými normami rastie dopyt po „zelených“ projektoch, ktoré zohľadňujú energetickú efektívnosť a šetrnosť k životnému prostrediu. Výstavba moderných a energeticky efektívnych budov, ktoré znižujú spotrebu energie, je v súlade s európskymi trendmi a aj tu sa otvárajú nové príležitosti pre slovenské firmy.
Optimizmus na horizonte
Napriek tomu, že slovenské stavebníctvo v tomto roku čelí poklesu a niektoré segmenty trhu sú v útlme, odborníci predpokladajú zlepšenie v nasledujúcich rokoch. Očakávané verejné investície do dopravnej infraštruktúry a projektov z fondov EÚ by mali priniesť nový impulz pre rast sektora. Dôležité však bude, aby štát a súkromný sektor spolupracovali pri urýchlení prípravy projektov a zjednodušení administratívnych procesov.
S optimizmom hľadíme do roku 2025, keď sa Slovensko môže dočkať nielen nových infraštruktúrnych projektov, ale aj zlepšenej konkurencieschopnosti svojich stavebných firiem na domácich aj zahraničných trhoch.
text: REDAKCIA
foto: Archív redakcie